GPS: 48°45'30.50", 17°49'50.80"

Zaujímavosti:

Rekreačné stredisko Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 39 03, 032/771 58 29, nachádza sa prilbižne 2,5 km od centra mesta v tesnej blízkosti diaľnice D1.

Mestské časti: Centrum, Centrum II, Mnešice, Hájovky, Hájovky 2, Klčové, Samoty

Informácie poskytuje Turisticko-informačná kancelária - TIK Nové Mesto nad Váhom - Námestie slobody 25/2470, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, www.tiknovemesto.sk      

Múzeá a pamätné izby:

Podjavorinské múzeum, Námestie slobody 4, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 23 39, www.muzeumtn.sk/expozicie/podjavorinske-muzeum.html

Kultúra:

DH Bučkovanka

HS Premeny

Folklórna skupina Otava

Topfest - Zelená voda - populárny hudobný festival za účasti slovenský a zahraničných skupín – júl

Novomestsky osteň - celoslovenská prehliadka kresleného humoru a satiry – jeseň

Novomestský jarmok (výstava drobnochovateľov, Novomestský osteň, Festival dychových hudieb, koncerty skupín moderných žánrov) – september

Festival Aničky Jurkovičovej

Bažant kinematograf – leto - open-air kino premietajúce slovenské a české filmy

Šport:

Novomestská päťdesiatka (pochod oslobodenia) - apríl

Cyklotrasa - Malokarpatská magistrála, Nové Mesto nad Váhom – Krakovany 20 km, 032/771 89 43

Turistické trate:

   - Nové Mesto nad Váhom – Čachtický hrad – Višňové

   - Nové Mesto nad Váhom - Čachtice – vrch Inovec

   - Nové Mesto nad Váhom – Beckovský hrad (po hrádzi)

Významné osobnosti:

Narodili sa tu:

-      Michal Chrástek (1825-1900) - literárny historik a prvý tajomník Matice slovenskej

-      Ján Hrušovský (1892-1975) - spisovateľ a novinár

-      Juraj Krén (1925-1969) - akademický maliar

-      prof. Peter Matejka (1913-1972) - akademický maliar a pedagóg

-      Anička Jurkovičová (1824-1905) - prvá slovenská herečka

Pôsobili tu:

-      Ondrej Plachý (1755-1810) - publicista a evanjelický kňaz

-      Ľudmila Riznerová-Podjavorinská (1872-1951) – spisovateľka

-      Ľudovít Rizner (1843-1913) - bibliograf a spisovateľ

-      Dominik Štubňa-Zámostský (1905-1970) - básnik a spisovateľ

-      Samuel Jurkovič (1796-1873) - zakladateľ 1. gazdovského spolku v Uhorsku

-      Janko Jesenský  (1874-1945) – spisovateľ

-      Elena Čepčeková (1922-1992) – spisovateľka

-      Rudolf (1868-1934) a Július (1860-1913) Markovičovci - zakladatelia Ľudovej banky

História:

Najstaršie artefakty, dokumentujúce osídlenie tejto oblasti, pochádzajú už z obdobia 240 tisíc rokov pred n. l., teda z doby kamennej, čím sa Nové Mesto nad Váhom radí medzi najvýznamnejšie paleolitické lokality. Najstarší písomný doklad k dejinám mesta je listina z roku 1263, ktorou kráľ Belo IV. daroval Nové Mesto nad Váhom benediktínskemu  kláštoru sv. Martina na Panónskej hore. Počas sporov medzi členmi uhorskej kráľovskej dynastie sa mesto dostalo do rúk sriemskeho bána Vavrinca. Začiatkom 14. storočia sa mesta i Beckovského hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý potom ovládal celé Považie až do svojej smrti roku 1321. Prvé kráľovské výsady a práva, napr. 2 krát ročne konať jarmok, mesto dostalo od kráľa Žigmunda Luxemburského V roku 1388 Žigmund Luxemburský daroval  Beckovský hrad s mestečkami Beckov a Nové Mesto a ďalších 16 dedín  vojvodovi Ctiborovi, ktorý bol v tom čase najmocnejším a najbohat­ším uhorským veľmožom. Ctibor si hrad Beckov zvolil za svoje sídlo a nechal ho veľkoryso prestavať. V roku 1414 Vojvoda Ctibor povolal do Nového Mesta rehoľu augustiniánov, ktorí tu založili prepošstvo s kapitulou.

Plánoval rozsiahlu gotickú prestavbu novomestského kostola, ktorú však pre náhlu smrť nestačil realizovať. Mal jediného syna a dediča, Ctibora, ktorý síce nedosiahol postavenie otca, ale v časoch husitských vojen sa ako kapitán Považia zaslúžil o obranu juhozápadného Slovenska. Na príkaz kráľa dal postaviť mestské hradby, aby Nové Mesto ochránil pred husitmi. Napriek tomu sa však mesto nevyhlo v rokoch 1431 a 1432 husitským útokom. Po smrti Ctibora II. (1434) sa Nové Mesto dostalo prostredníctvom Pavla Bánfiho, manžela dcéry Ctibora II., do vlastníctva šľachtického rodu Bánfiovcov.  

Živý obchodný ruch prospieval rozvoju mesta, jeho hospodárska sila stále rástla. Prosperitu mesta chceli  využiť páni Beckova na zvýšenie svojich príjmov, čo viedlo k neustálym sporom s Novomešťanmi. Ferdinand I. v roku 1550 potvrdil  privilegiálnu listinu Žigmunda Luxemburského s novými mestskými výsadami, podľa ktorých dostali právo meča, právo vysádzať vinice, voliť si richtára a mestské predstavenstvo, ťažiť drevo v kráľovských lesoch, loviť ryby vo Váhu  organizovať štyri výročné trhy ročne. Nové Mesto sa však úplne neoslobodilo od vplyvu Beckovského panstva. Podľa uzavretej dohody s beckovskými pánmi museli Novomešťania platiť panstvu ročnú daň 500 zlatých a  pracovať v panských viniciach. 

K rozšíreniu počtu trhov došlo v rokoch 1576 a 1638. Tradícia trhov pretrvala dodnes v konaní každoročného septembrového jarmoku.

Význam mesta vzrástol aj vďaka rozvoju remesiel v 17. storočí a vďaka vážskemu prístavu, z ktorého sa plavilo dolu Váhom množstvo tovaru. Rozvoj mesta viackrát prerušili nájazdy Turkov, z ktorých najtragickejší bol v roku 1663. Ďalším krutým úderom bolo povstanie Františka Rákociho II., zo začiatku 18. storočia, keď takmer celé mesto vyhorelo. Najväčší rozvoj zaznamenalo v 19. a v 20. storočí. Podnietil ho vznik priemyselných podnikov, ktoré tu vznikali v nadväznosti na potrebu spracovania poľnohospodárskych produktov. V 19. storočí boli v meste založené pálenice, továreň na spracovanie kostí, na mydlo, podkovy, detské kočíky, tehelňa, viaceré mlyny a tlačiareň.

Rozvoju priemyslu a obchodu výrazne prospelo i vybudovanie železničnej trate do Trnavy v roku 1876. Nové Mesto n. V. sa v archívnych dokumentoch spomína pod rôznymi názvami, napr. Wyhel, Ujhely, Vágujhely, Nova Civitas, Wag Neustadt. Dnešný názov je známy od r. 1584, v slovenskej verzii od r. 1786.

Literatúra o obci: 

Karlík, J. a kol.: Nové Mesto nad Váhom: Vlastivedná monografia mesta do roku 2009. Tising spol. s r.o., Nové Mesto nad Váhom, 400 s., 2010, ISBN: 978-80-89501-03-8

Kolesár, M.: Mesto na pravom brehu Váhu. Vydal: Martin Kolesár. 78 s., 2009, ISBN 80-969049-6-5

Kolektív autorov: Nové Mesto nad Váhom vo fotografii. Vydalo: mesto Nové Mesto nad Váhom, 2008, ISBN 978-80-970067-2-3

Koutný, J.: Nové Mesto nad Váhom. Vydavateľstvo Alfa-press, Bratislava, 40 s., 2000

Gracík, J a Gracíková, M.: Nové Mesto nad Váhom. Vydavateľstvo Obzor, n.p. Bratislava, 60 s., 1983

Babilonský, K. a Ondrejka, J.: Nové Mesto nad Váhom - Villa Regia Nova Civitatis, 24 s., 1968

Prírodné podmienky:

Do katastrálneho územia mesta zasahuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, vyhlásená v roku 1976. Prírodné rezervácie Kobela a Turecký vrch boli vyhlásené v roku 1988 a 1984. V katastri sa nachádza i sústava štrkových jazier – Zelená voda, ktorá sa využíva na rekreačné účely.

Ubytovanie:

Hotel Diana - Hviezdoslavova 19, Nové Mesto nad Váhom 915 01 60 lôžok, 032/771 20 71

Hotel Perla - Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 60 lôžok, 032/771 39 03

Hotel Javorina - Dukelská 1, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 54 lôžok, 032/771 20 67

Ubytovňa Komínsystém - Čachtická 7, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 18 lôžok, 0915 784 697

Stravovanie:

Reštaurácie, bary, pohostinstvá a motoresty:

-      Etna pizzeria, Palkovičova 1, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 0000, www.etna.sk

-      Kačabar - Športová 486/20, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/740 1911, www.kacabar.sk

-      Ambrózia - Holubyho 2, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 1433,

    www.restauraciaambrozia.meu.zoznam.sk

-      Al Cacciatore - Hviezdoslavova 19, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 2931,

    www.pizzeria-alcacciatore.sk

-      Cinema Movies club - ČSA 6/68, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 0903 566 305,

    www.cinema-club.sk/nove-mesto-nad-vahom

-      Kozár/Gril Bar - Jasná 5, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 30 35

-      Elán – reštaurácia, pizzeria, Námestie slobody, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 36 21

-      Perla - Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 39 03

-      Chameleón bar - Námestie slobody 14/15, Nové Mesto nad Váhom 915 01

-      El Paso - Weiseho 11, Nové Mesto nad Váhom 915 01

-      Korzo Café - J. Hašku, Nové Mesto nad Váhom 915 01

-      Leo Café - Čsl. Armády 5/67, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 05 65

-      Moto Bar Varček - Košikárska 23, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 61 63

-      Guinness pub - ČSA 18/80, Nové Mesto nad Váhom 915 01, 032/771 02 46

Pamiatky:

Kostol Narodenia Panny Márie - Existenciu rímsko-katolíckeho kostola môžeme dokázať od polovice 13.storočia. Svedčí o tom listina Bela IV. z roku  1263, ako aj krstiteľnica , ktorá sa nachádza v múzeu. Pôvodný kostol (fara) bol postavený v románskom slohu. Belo IV. ho daroval rádu benediktínov, ktorí ho vlastnili len 8 rokov. A ďalšie storočie o svoje práva neúspešne bojovali. Na rozdiel od ostatných fár v okolí sa zrejme tá novomestská vyhla drancovaniu Matúša Čáka. Zmeny v tunajšej farnosti zaviedol až beckovský pán Stibor. Ten tu chcel postaviť nový kostol v gotickom slohu podľa vzoru Karlovho kostola v Prahe. Stavbu realizovali ako osembokú centrálu podľa vzoru augustiniánskej centrály na pražskom Karlove, pričom z objektívneho výskumu nie je úplne jasné, či bol kostol vo svojom koncepte dokončený. Po husitskom spustošení a po odchode augustiniánov z Nového Mesta nad Váhom bola pravdepodobne v 16. storočí obnovená jeho centrála, pričom mohlo dôjsť k zmene v plášti centrálne sa javiacej lode na baziliku. Následne za prepošta J. Haška v poslednej tretine 17. storočia sa uskutočnila rekonštrukcia s bohatou štukovou výzdobou interiéru kostola, ktorého stav sa zachoval viac-menej dodnes.
- Skutočnosť, že Ctibor vychádzal zo stavby pražského Karlova, svedčí o jeho obrovskom sebavedomí. Možno bola stavba politicky motivovanou iniciatívou, ktorá mala podporiť a sprítomniť, v nie práve Luxemburgovcom priaznivo naklonenom Uhorsku, centrálnu stavebnú myšlienku dynastickej cisárskej reprezentácie s odkazom na Aachen a zdôrazniť tak stále nárokovanie si cisárstva na uhorskú korunu a trón.

- Stavba sa realizovala v niekoľkých etapách. Do pôdorysu kostola boli zakomponované staršie časti existujúceho farského kostola (veža a pravdepodobne aj presbytérium), ktoré realizovala tu udomácnená dielňa pôsobiaca na hrade Beckov, s majstrami prizvanými z Čiech. Túto potom asi vystriedala dielňa s majstrami, ktorých si objednali samotní augustiniáni, prípadne s nimi hneď prišli. Títo majstri možno pôsobili už na stavbách starších českých augustiniánskych kláštorov. Ich technické a remeselné znalosti a štýlový výraz (klenbové obrazce, kružbové vzory, klinové rebrá so žliabkovaním, profilácie okenných ostení) boli augustiniánom známe a možno ich aj preferovali.
Kostol bol v pôdoryse, konštrukcii a sčasti aj v exteriéri zamýšľaný ako identická kópia Karlova.

- Roku 1414 sa mu podarilo získať súhlas arcibiskupa a založil tu prepozitúru. Na čele prepozitúry stál prepošt (1. bol Peter) a pomáhalo mu 12 kanonikov z augustiniánskej rehole. Manželka Stibora, Dobrochna, darovala prepozitúre drevenú sochu Madony.

- Po smrti Stibora sa ujal vlády jeho syn Stibor II., ale otcov plán postaviť úplne nový kostol neuskutočnil. Prebudoval románsku baziliku na gotický chrám a zanechal nápis nad hlavným vchodom. Poskytol peniaze prepozitúre aj vtedy, keď bola zničená po vpáde husitov a vtedy dal opevniť i mesto.

- Rád augustiniánov opustil Nové Mesto v polovici 15.storočia a vrátili sa až v 16. storočí (postavili zvonicu) Ku kostolu patril aj mlyn, na ktorý si robili nároky obyvatelia Nového Mesta, preto medzi nimi často vznikali spory.

- Pri rekonštrukcii námestia a priľahlých ulíc, vrátane nádvoria kostola sa pod starou dlažbou pri kostole našla krypta s hrobkou so 14 truhlami a pozostatkami neznámych ľudí a ženských prestrelených lebiek. Našli sa tu aj zvyšky pekárskej pece. Miesta, kde boli odkryté pozostatky z minulosti človeka, sú symbolicky znázornené v dlažbe nádvoria, aby ich mohli vidieť i návštevníci.

Prepozitúra Panny Márie - Budova prepozitúry sa nachádza pri kostole. Pôvodne bola gotická. V rokoch 1663 -1694 bola barokovo úplne prestavaná. O štukovú výzdobu v kostole, kaplnke a refektári prepoštského paláca sa postaral vtedajší prepošt Jakub Haško. Autormi výzdoby sú talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave. Jedná sa o dvojpodlažnú trojkrídlovú budovu so samostatnou kaplnkou. V miestnostiach 1. poschodia je 13 obrazov s podobizňami novomestských prepoštov zo 17. až 20. storočia. Prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna v budove prepoštstva tvorí uzavretý priestor s bohato zdobenou klenbou a nástennými maľbami z roku 1692. Oltár je barokový z konca 17. storočia. Pri rekonštrukcii fasády prepoštského paláca v roku 2010 boli odkryté vzácne nástenné maľby, ktoré boli v tomto roku aj reštaurované. Fresky zobrazujú svätých archanjelov zo 17. storočia.

Evanjelický kostol augsburského vyznania - Prvé záznamy o evanjelických kňazoch v meste pochádzajú z roku 1565, kedy sa ako prvý evanjelický farár uvádza Michal Cebáni. Dovtedy evanjelici vykonávali svoje obrady v katolíckom kostole. V rokoch 1648 - 1649 si začali stavať kostol, ktorý v krátkej dobe aj dostavali, avšak už 12 rokov po dokončení výstavby ho museli v roku 1660 zbúrať. Základný kameň nového (súčasného) kostola bol položený v 22. októbra 1783. Už o rok neskôr, 24. októbra 1784 bol kostol postavený, bez veže ako nariaďoval Tolerančný patent. Vchod do kostola bol z dvoch strán – z južnej a východnej. Areál kostola obmýval zo západnej strany potok, ktorý tiekol mestom zo severu na juh. Prvým evanjelickým kňazom v novom kostole bol Ján Kvašaj, ktorý zomrel v roku 1804. Na jeho miesto prišiel Ondrej Plachý, náboženský spisovateľ a osvietenský učenec. Zomrel v roku 1810 vo veku 55 rokov. Obnova kostola sa uskutočnila už v roku 1893. Boli vymenené drevené okná za väčšie so železnými rámami. V roku 1922 sa zbúrala stará fara a začalo sa s výstavbou novej. Počas výstavby fary sa do kostola zaviedla elektrina a nainštalovalo sa osvetlenie. Keďže kostol bol bez veže, začalo sa v roku 1931 s vybavovaním plánov a vypracovaním projektov na vežu. 7. augusta 1932 bola 35,5 m vysoká veža postavená v štýle funkcionalistického kubizmu podľa projektu architektov J. Merganca a O. Klimeša. Cirkev si objednala 3 zvony s váhou 2158 kg a vežové hodiny. O ďalšie úpravy kostola sa postaral Jozef Kmeť, ktorý okrem pastorálnej činnosti zrealizoval opravu kostola, fary, zabezpečil elektrifikáciu veže a plynofikáciu kostola. V rokoch 1991-1996 bol generálne opravený celý kostol. V roku 2004 bolo zrekonštruované nádvorie pred kostolom. V chráme sa konajú hodnotné kultúrne vystúpenia a hudobné koncerty.

Kaplnka sv. Ondreja apoštola - táto baroková stavba, ktorá vznikla na začiatku 18. storočia stojí na mieste, kde v stredoveku stála horná mestská brána. Pôvodne patril k mestskému chudobincu, spomínanému v roku 1636. Chudobinec a kamenný tzv. Klčovský kríž dal vybudovať Juraj Széchényi. V roku 1719 rodina Viszlay dala opraviť chudobinec (špitál) a bola k nemu pristavená kaplnka. Kaplnku tvorí jednoloďovýpriestor s barokovou valenou klenbou. Oltár umiestnený vo vnútri má podobu venca s akantovou ornamentikou a sochami svätcov. Pôvodný organ bol v 90. rokoch 20. storočia presunutý do kaplnky Úradu vlády SR v Bratislave. Kaplnka je zaujímavá mierne šikmou zvonicou.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie - Bola to pôvodne otvorená prícestná kaplnka s troma soškami svätcov v nikách na fasáde. Bočné steny boli neskôr zamurované s tehlami z nepálenej hliny a vpredu boli vsadené dvojkrídlové dvere. Podľa tradície ju vystavali v 17. stor. pravoslávni veriaci, ktorí sa tu usadili v dobe tureckého nebezpečia.

Kaplnka sv. Róchusa - Prvá písomná zmienka o tejto kaplnke je z roku 1721. Stála južne od mesta na ceste do Čachtíc kde sa v minulosti vyberalo mýto.

Morový stĺp - Morový stĺp sa nachádza na Námestí Slobody. Dal ho postaviť prepošt Jakub Haško v roku 1694. Je barokový, kamenný, so sochou Madony na vysokom stĺpe. Vyrobil ho majster Pavol zo Žabokriek. Osadený bol o dva roky nesjôr, v roku 1696.

Socha sv. Floriána - socha stojí na námestí, je to neskorobarokové dielo z roku 1762. Na podstavci je reliéf zobrazujúci volský záprah a pohoniča a pravdepodobne mŕtveho svätca.

Kalvária pred bránou Kostola Narodenia Panny Márie - Barokové súsošie je z roku 1737. Na strednom podstavci je kamenný kríž s Ukrižovaným a socha sediacej Márie Magdalény. Na krajných podstavcoch sú sochy Panny Márie a sv. Jána evanjelistu.

Meštianske domy a iné hodnotné stavby

Zemiansky dom č. 5 - Nádašdyovec Budova dnešnej pobočky Dexia banky bola postavená v roku 1904 podľa projektu arch. J. Merganca. Nachádza sa na rohu Komenského ulice a námestia Slobody Dal ho postaviť v renesančnom slohu v roku 1590 gróf František Nádasdy, manžel čachtickej pani Alžbety Báthoryovej. V noci zo 6. na 7. júla 1622 boli v tomto dome uložené uhorské korunovačné klenoty na ich ceste z Trenčína do Šoprone. V objekte sa nachádzali dve veľké miestnosti do námestia a za nimi dve menšie s renesančnými klenbami. V zadnom trakte boli hospodárske budovy, ktoré neskôr prerobili na sýpku. Pod budovou sú rozsiahle trojpodlažné pivnice. Pôvodná dispozícia stavby bola značne pozmenená, pri prestavbe, ktorá bola ukončená v roku 1958. Počas nej v prednej časti zbúrali pôvodné renesančné klenby a nahradili ich rovnými stropmi. Z pôvodnej výzdoby na poschodí sa zachovalo iba kamenné ostenie s ozdobným rastlinným ornamentom. Pamätná doska na budove pripomína demonštráciu poľnohospodárskych robotníkov v roku 1922, počas ktorej pred budovou zastrelili Jozefa Psotného. Kedysi v tejto budove boli lahôdky "RYBA". Objekt sa počas rekonštrukcie námestia zreštauroval a dodnes v budove sídli banka.

Dom na Námestí Slobody č. 4 - Ghillányiho dom - meštiansky dom na Námestí Slobody 4 bol pôvodne renesančný, prestavaný v baroku, v roku 1740. Ide o poschodovú budovu, ktorá má barokovú fasádu. Bočné dvorné trakty boli postavené v 19. storočí. Zadný trakt je tiež poschodový, renesančný s rovným štítom. Objekt je po komplexnej pamiatkovej obnove a slúži ako výstavný priestor Podjavorinského múzea. Stála expozícia múzea dokumentuje históriu a ľudovú kultúru Nového Mesta nad Váhom a jeho okolia. Bohaté sú najmä národopisné zbierky z oblasti ľudového odievania a drevárskej výroby.

Dom na ul. Čsl. armády - Reissovec - Budova je z 20. rokov 20. storočia, bol to pôvodne meštiansky dom s vysokým štandardom. Majiteľom bol továrnik Adolf Reiss. Dnes je sídlom Mestského úradu.

Bývalý dom na Námestí Slobody č. 17 - Bergerovec - Najdominantnejší objekt na námestí. V 60. rokoch 20. storočia bol dom zbúraný. V 17. storočí prebehla významná renesančná prestavba objektu, v 18. storočí sa vytvorilo veľké nádvorie.

Dom na Námestí Slobody č. 16 - Kaunitzov dom - Pochádza z 18. storočia, má dva vchody z ulice J. Gábriša a z Námestia Slboody. Fasádu tvorí baroková výzdoba a s vysokou štítkovou atikou.

Ľudová banka - budova bola postavená v roku 1904 na severnej strane historického jadra mesta podľa projektu Milana Michala Harminca. Znamenala začiatok slovenského bankovníctva, ktorého priekopníkmi boli Július a Rudolf Markovičovci. V roku 1906 bola budova slávnostne odovzdaná Ľudovej banke.

Kaštieľ v Mnešiciach - Pôvodne ranobarokový objekt postavený v 2. polovici 17. storočia sa nachádzal v severnej časti mesta. Prestavaný bol v 18. storočí (posledná adaptácia v 20. storočí). Bola to dvojpodlažná, trojkrídlová budova. Hlavná sála bola členená pilastrami a bohatou neskorobarokovou štukovou ornamentikou na pilastroch a šambránach okien. Dnes zostali iba zvyšky múru, ktorý obkolesoval objekt a malebný parčík so vzácnymi drevinami.

Sídlisko zo staršej doby kamennej - Nachádza sa v bývalej mnešickej tehelni. Nálezy clactonských nástrojov pračloveka zaraďujú toto sídlisko medzi najstaršie na Slovensku. V mladších vrstvách sa nachádzajú pamiatky moustierske zo stredného paleolitu a szeletské i gravettské nástroje z mladšieho paleolitu. Je tu aj žiarové pohrebisko zo sklonku doby bronzovej.  V súčasnosti sídli na mieste bývalej tehelne súkromná firma, to znamená, že nie je voľne prístupná.

Podjavorinské múzeum - Meštiansky dom na Námestí Slobody 4 bol pôvodne renesančný, prestavaný v baroku, v roku 1740. Ide o poschodovú budovu, ktorá má barokovú fasádu. Bočné dvorné trakty boli postavené v 19. storočí. Zadný trakt je tiež poschodový, renesančný s rovným štítom. Objekt je po komplexnej pamiatkovej obnove a slúži ako výstavný priestor Podjavorinského múzea. Stála expozícia múzea dokumentuje prehistóriu, históriu a ľudovú kultúru Nového Mesta nad Váhom a jeho okolia. Bohaté sú najmä národopisné zbierky z oblasti ľudového odievania a drevárskej výroby. Súčasťou je i vlastivedná expozícia a expozícia literátov trenčianskeho okresu. Podjavorinské múzeum metodicky spravuje expozície v Beckove, Čachticiach, Bzinciach pod Javorinou a v Očkove.

V parku Jozefa Miloslava Hurbana sa nachádza pomník obetiam prvej svetovej vojny.

Video:

Virtuálne prehliadky:

virtuálne prehliadky nájdete na VirtualTravel.sk