Zaujímavosti:

Obec má tri časti: Kočovce, Beckovská Vieska a Rakoľuby

Obec Kočovce leží v panstve Matúšovho kráľovstva

Múzeá a pamätné izby:

Kaštieľ Kočovce - Kočovce 916 31

Kultúra:

Miestna ľudová knižnica Kočovce

Šport:

- TJ Klas Kočovce

- Dobrovoľný požiarny zbor

- Zväz branných a technických činností – ZBTČ

Významné osobnosti:

História: (zdroj: www.kocovce.sk)

Územie dnešných Kočoviec bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, čo dokazujú nálezy črepov a štiepaných kamenných nástrojov práve z tohto obdobia. V neskorších dobách ležalo v tejto oblasti sídlisko lužickej kultúry, o čom svedčí aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej. Obec Kočovce pozostáva z troch miestnych častí: Kočovce, Beckovská Vieska, Rakoľuby. Tieto časti boli zlúčené do jednej obce - Kočovce - v roku 1960.

História Kočoviec

Kočovce ležia v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny pri západnom úpätí Považského Inovca. Povrch chotára tvoria štrkopiesky a druhohorné horniny. Obec sa nachádza na ľavej strane doliny rieky Váh, stred obce leží vo výške 180 metrov nad morom. Kočovce sa prvýkrát písomne spomínajú v roku 1321 pod názvom Possessio seu terra HUCHK v listine, ktorou obec daroval uhorský panovník Karol Róbert z Anjou najstaršiemu členovi rodiny Kočovských, Jánovi. Pomenovanie Possessio seu terra HUCHK môžeme chápať ako obec či zem Kočovce. Kočovce sa označovali aj ako : 1321 Huchk, 1396 Hochk, 1405 Kyshask, 1499 Hoczov, 1502 Hoczko, 1504 Hoczovcz, 1522 Koczowcz, 1598 Koczocz, 1773 Koczowcze. Veľké (Horné) Kočovce patrili Beckovskému panstvu, Malé (Zemianske) Kočovce patrili viacerým zemianskym rodinám: Kočovským, Bobrovníckym, Rakoľubským, Kálnickým, Dubnickým, Príleským. Obyvateľstvo sa v tejto dobe zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom a chovom dobytka, podobne ako tomu bolo aj v ostatných častiach Uhorska. V roku 1892 sa Malé a Veľké Kočovce zlúčili, prijali názov Kočovce a od roku 1960 sem patria aj dovtedy samostatné obce Rakoľuby a Beckovská Vieska. V obci sa nachádza základná škola s materskou školou, ktorá poskytuje kvalitné vzdelanie deťom už po niekoľko desaťročí. Prvá škola v obci Kočovce bola založená v roku 1878. Absencia elektriky, vody a pomôcok zhoršovala podmienky na vyučovací proces. Škola mala najprv len jednu miestnosť, neskôr v roku 1894 bola pristavaná druhá miestnosť a škola sa rozšírila na dvojtriednu. Dôležitým medzníkom pre rozvoj školstva v Kočovciach bol rok 1962, kedy bola postavená budova novej školy. Budova slúži dodnes. Historickým symbolom obce je podľa najstaršej pečatnej pamiatky z roku 1784 vŕba, vyrastajúca pri potoku. Erb obce sústreďuje historické symboly všetkých troch častí obce, symbolom Kočoviec je vŕba, Rakoľúb rak a Beckovskej Viesky dva kosáky.

História Beckovskej Viesky

Beckovská Vieska sa prvýkrát v listinách spomína v roku 1396. Najprv bola vlastníctvom zemanov, neskôr prešla do rúk panstva Beckov. V 16. storočí bola rozdelená na Hornú (Superior) a Dolnú Viesku (Inferior). V dobovej spisbe sa objavujú tieto pomenovania Beckovskej Viesky: 1396 Wiezka, 1522 Wezka Superior, Inferior, 1598 Wiezky,1808 Beczkó – Viészka. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a pálením liehu, preto boli v dedine vybudované pálenice. Počas veľkej povodne na Váhu v roku 1813 došlo k zatopeniu obce. V čase zlúčenia s Kočovcami bol počet obyvateľov Beckovskej Viesky 406.

História obce Rakoľuby

Prvýkrát sa v stredovekých listinách obec Rakoľuby spomína v roku 1262. V minulosti sa používali tieto termíny na na pomenovanie obce: r. 1262 Rakolub, r. 1340 Rakalap, r. 1345 Rakolup, r. 1501 Rakolwpy, r. 1773 Rakolubany, r. 1808 Rakoluby. Rakoľuby patrili zemanom Rakolubským a Kalnickým. Neskôr ich vlasnili šľachtické rody Dubnických, Medňanských, Marcibáni a naposledy Bánoci. V 19. storočí tu bola pálenica. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Do roku 1950 patrili Rakoľuby pod matriku v Beckove a od tohto roku do Kočoviec. V čase zlúčenia s Kočovcami v roku 1960 mali Rakoľuby 316 obyvateľov.

Literatúra o obci:

Šicko Š.: Kálnica. Obecný úrad Kálnica. 1996.

Prírodné podmienky:

Obec Kočovce leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny, na ľavom brehu rieky Váh medzi pohoriami Bielych Karpát a Považského Inovca.

Ubytovanie:

Kaštieľ Slovenskej technickej univerzity v Kočovciach - 45 miest, 032/779 81 92

Stravovanie:

Pamiatky:

V roku 1730 bol v Kočovciach vybudovaný barokový kaštieľ, ku ktorému bol postupne budovaný priľahlý park, bohatý na rôzne druhy vzácnych drevín. Kaštieľ bol vybudovaný Jurajom Príleským. Po Príleských nasledovali v držbe kaštieľa rodiny Bánoci, Marcibányiovci z Púchova a od roku 1871 rodina Rakovských. Najvýznamnejším z posledných vlastníkov bol botanik, ovocinár a šľachtiteľ Gejza Rakovský (1845–1911). Na jeho nariadenie bol kaštieľ v roku 1880 prestavaný a rozšírený pod vplyvom romantizujúceho slohu. Po smrti Gejzu Rakovského boli jeho telesné pozostatky prevezené do Kočoviec a uložili ich do rodinnej hrobky. Hrobka bola v posledných rokoch vykradnutá a poškodená. Posledným majiteľom kaštieľa bol potomok Rakovských Anton, ktorému bol odobratý pri znárodňovaní v rámci druhej pozemkovej reformy v roku 1948. Anton Rakovský zomrel v roku 1953 bez potomkov. Jednopodlažná trojkrídlová budova má na hlavnom priečelí ústredný rizalit, ktorý je zdôraznený prevýšenou hmotou. Bočné hospodárske krídla boli prispôsobené na ubytovne. Po r. 1945 bol adaptovaný pre žiacky domov (poľnohospodárska škola). V súčasnosti je kaštieľ majetkom Slovenskej technickej univerzity. Ku kaštieľu dnes patrí aj koniareň. V jej priestoroch poskytujú hipoterapiu pre postihnuté deti a výcvikové jazdy pre verejnosť.

Významnou rakoľubskou stavbou je neskororenesančný kaštieľ z rokov 1650 – 1655. Prestavaný bol v roku 1728, v prvej polovici 19. storočia bol prefasádovaný a adaptovaný v roku 1959. Poslednou majiteľkou bola vdova Helena Bánoci. Dnes je táto stavba opustená. Jedná sa o dvojpodlažnú blokovú dvojtraktovú budovu.

Hneď vedľa kaštieľa sa nachádza prícestná socha sv. Jána Nepomuckého, ide o rokokovú stavbu z roku 1752.

Smerom na Beckovskú Viesku sa nachádzajú aj druhé Božie muky, ktoré boli pred pár rokmi rekonštruované a boli sem osadené nové plastiky s náboženským motívom.

Z novšej histórie sú tu Tri kríže, postavené ako pamätník pre rumunských vojakov, ktorí tu zahynuli počas oslobodzovacích akcií v II. svetovej vojne.

Z I. polovice 19. storočia pochádzala jednopodlažná budova kúrie, pôvodne klasicistická, secesne upravená začiatkom 20. storočia, ktorá bola nedávno vzhľadom k rozsiahlemu poškodeniu odstránená. Na prelome 80. a 90. rokov bola v Beckovskej Vieske vybudovaná rímskokatolícka kaplnka. Vysvätená bola 15. augusta 1992. Posviacka novej prístavby prebehla 11. 11. 2006, ktorú zrealizoval nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Od tejto doby sa používa označenie kaplnky ako kostol. Vedľa kostola sa nachádza zvonica, ktorej dátum vzniku je neznámy.

Turistika:

Video:

Virtuálne prehliadky: