Zaujímavosti:

Pri zrúcanine kostola sa tiahne asi 1 km dlhá, 200 m široká a 50 m hlboká Haluzická prierva, ktorá vznikla eróziou potoka v málo hlinitých bridliciach a dolomitoch flyšového pásma Bielych Karpát. Roklina sa neustále rozširuje. V roku 1870 sa cez ňu dalo ľahko prejsť po lávke. Dnes je chráneným krajinným územím. 

Povrchové vody územia reprezentuje Haluzický potok. Pramení južne v území Haluzických kopaníc a v oblasti Haluzickej tiesňavy má jeden bezmenný pravostranný prítok. Nevšedné je ukončenie toku v katastri obce Štvrtok, kde vteká späť pod povrch.

Obecné časti: Haluzické kopanice

Múzeá a pamätné izby:

Kultúra:

Šport:

Významné osobnosti:

História: (zdroj: Ochodnícky, D., Dzurak, P. 1994. Bošácka dolina)

Najstaršia písomná zmienka o obci Haluzice pochádza z roku 1398, i keď tunajšia fara patriaca panstvu Beckov sa spomína v roku 1332. Prvotný názov spomínaný v najstarších písomných záznamoch bol Halusych. V nasledujúcich spisoch z roku 1477 sa uvádza meno obce Halhozycz. Od roku 1598 sú Haluzice vedené pod názvom Haluzicz. V uvedenom období bolo v obci postavených tridsať domov. V roku 1773 bola obec premenovaná na Halizicze. Písomné záznamy z roku 1784 uvádzajú 189 obyvateľov, 37 rodín a 35 domov. V období existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie mala obec maďarský názov Gallyas v preklade Haluzic.

Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, obchodom s drevom a výrobou drevených výrobkov. Pre obec malo najväčší význam najmä ovocinárstvo. Sušené ovocie sa vyvážalo do Viedne a Budapešti, alebo sa spracovávalo na lekvár a sirup. V 19. storočí bola v Haluziciach založená prvá pálenica, ktorá dala základ legendárnej Bošáckej slivovici. V doline sa vyrábal borievkový olej a lekvár z belíc prípadne duranzií. V roku 1877 sa v Haluziciach chovalo 75 koní, 134 volov, 234 kráv, 94 ošípaných, 1221 oviec, 46 kôz a 2 osly. V súčasnosti sa poľnohospodárstvu občania venujú len ojedinele. Uplatnenie prevažne nachádzajú v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou. 

Historické pramene z roku 1332 uvádzajú v súvislosti so zmienkami o fare v Haluziciach, aj prítomnosť rímsko-katolíckej školy v budove fary. Z informácií, ktoré uvádza Holuby (rok 1884) vyplýva, že v rokoch 1540-1660 bol Haluzický kostol v rukách protestantov spolu s farou a evanjelickou školou. Doktor Ľ. Holuby spomína, že okolo roku 1780 boli postavené  dva rady domov okolo potoka a ľudia ho prechádzali cez lávku. V roku 1784 vznikla trojtriedna evanjelická škola v Zemianskom Podhradí s pôsobnosťou pre celú farnosť (Štvrtok, Haluzice, Bošáca, Zemianske Podhradie a Trenčianske Bohuslavice). Následne evanjelická škola v obci Haluzice zanikla a nikdy neobnovila svoju pôsobnosť.

Literatúra o obci:

BRADÁČ, D.: Bošácka dolina na historickej fotografii. Obec Bošáca. 2013. 176 s., ISBN 978-80-971440-8-1

Prírodné podmienky: (zdroje: RUŽIČKOVÁ, Jana. 2002. Plán MUSES k. ú. Haluzice v širších vzťahoch s k. ú. Bošáca. Bratislava)

Územie obce je geomorfologicky zaradené do oddielu Bielokarpatské podhorie, patrí do celku Považské podolie, oblasti slovensko-moravských Karpát a Vonkajších západných Karpát. Územie sa pohybuje v absolútnych výškach od 220 m n. m. juhovýchodne od Bošácej do 476 m n. m.. Tesne vedľa dominanty obce vytvára potok geomorfologický útvar Haluzickú tiesňavu. V území sa nachádzajú početné zosuvy a výmole v s prašových sedimentoch.

Povrchové vody územia reprezentuje Haluzický potok. Pramení južne v území Haluzických kopaníc a v oblasti Haluzickej tiesňavy má jeden bezmenný pravostranný prítok. Nevšedné je ukončenie toku v katastri obce Štvrtok, kde vteká späť pod povrch.  Zásoby vody v toku sú pomerne malé a v období leta sa pohybujú na hranici minima. Dĺžka toku v rámci katastrálneho územia je 1,6 km.

Ubytovanie:

Stravovanie:

Pamiatky:

Najstaršia historická pamiatka v obci je románsky kostol. Prvá písomná zmienka o haluzickom opevnenom kostole pochádza z roku 1299. Kostol mal zvonicu a postupom rokov ho najskôr goticky a neskôr renesančné upravili. Na začiatku 18. storočia z haluzického kostolíka odviezli neskorogotickú sochu madony z konca 15. storočia. Od roku 1718 sa nachádza vo farskom kostole v Beckove. Haluzický kostol slúžil veriacim do začiatku 19. storočia. Väčšia rekonštrukcia chátrajúceho kostola sa uskutočnila v roku 1968.

Turistika:

V roku 2013 bola postavená na vrchu Hájnica (341 m n.m.) nad obcou Haluzice menšia turistická rozhľadňa. Projekt inicioval Mikroregión Bošáčka v spolupráci s obcou Březová. Projekt bol podporený Programom cezhraničnej splupráce Slovenskej republiky a Českej republiky, Fondom mikroprojektov. Správcom projektu bol Trenčiansky samosprávny kraj. Rozhľadňa je 7,3 m vysoká s výhľadom na haluzický románsky kostolík, obec Haluzice, obec Bošáca a Bošácku dolinu, Beckov a pri dobrej viditeľnosti je možnosť vidieť aj Trenčín a Trenčiansky hrad. Na rozhľadňu vedie značená cesta od Obecného úradu v obci Haluzice.

Historické fotografie:

Video:

Virtuálne prehliadky: