Zaujímavosti:

Svetovo známa je Bošácka slivovica. Meno Bošáckej slivovice sa snaží upevniť liehovarnícka firma Bošácka pálenica, ktorá sa nachádza v centre obce Bošáca. Prvé pálenice sa nachádzali v Bošáci už pred začiatkom I. svetovej vojny.

Obec má dve časti: Bošáca a Zabudišová.

Nad Bošácou a Zemianskym Podhradím sa naľavo vypína vrch Lysica (545 m), odkiaľ za dobrej viditeľnosti vidno Trenčín. Na úpätí tohto kopca sa nachádza osada Rolincová.

V jej blízkosti sa robili vykopávky – na Hradiščách. Na tomto kopci je lyžiarsky vlek dlhý 400 metrov, prístupný aj z obce Zemianske Podhradie. Vlek je nefunkčný.

Z námestia v Bošáci, ak odbočíme doprava a ideme hore Malou Stranou, vedie cesta na osadu Zabudišová, vzdialenú asi 2,5 km od obce. Z tohto miesta je pekný výhľad na Bošácu a Zemianske Podhradie.

Smerom k Melčickej doline možno prísť ku kyselke. Tá sa nachádza v Haluzických kopaniciach. Prameň minerálnej vody sa nachádza asi 2 km severovýchodne od obce. Prístup cez Zabudišová-Kopanica, poľnou cestou vedľa chát, cez brod a poľnou cestou. Prameň vody je chránený dreveným krytom, s dvierkami. a drevenou ohrádkou. Voda je pitná.

Bošáckou dolinou vedie časť Vážskej cykloturistickej magistrály

Obec je známa peknými ľudovými krojmi  

Múzeá a pamätné izby:

Dom ľudovej kultúry (Múzeum Bošáckej doliny) Bošáca 150, Obecný úrad: 032/778 11 30, 032/778 13 29

Kultúra:

Obecná knižnica - 032/778 11 76, obec.bosaca@stonline.sk, streda a piatok od 13:00 do 18:00

Miestne kultúrne stredisko - 032/778 11 29, obec.bosaca@stonline.sk

Šport:

Obecný športový klub Bošáca

Významné osobnosti:

Ján Kusenda - spoluorganizátor a účastník prvomájového zhromaždenia v Liptovskom Sv. Mikuláši (1918)

Ľudovít Bránsky (1919–1959) - akademický maliar

Eduard Šandorfi - Škrabánek (1969–1936) - rímskokatolícky kňaz a národný buditeľ

gen. Štefan Jurech - nacisti ho popravili pre protifašistickú činnosť. Spomienka na toto meno je na Pamätníku SNP pred miestnou základnou školou a pamätnej tabuli umiestnenej na obecnom úrade. Pri príležitosti 100-ho výročia narodenia, obec pomenovala stred obce Námestím gen. Jurecha.

História:

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1380, kde sa obec spomína pod názvom Bosach. V roku 1506 sa spomína ako Bosacz a v roku 1773 Bosacza. Maďarský názov obce bol Bosác. V minulosti patrila Bošáca Beckovskému panstvu. Prekvitalo tu ovocinárstvo. Obec bola a je známa pálením liehu a povestnej bošáckej slivovice. V 19. storočí sa v Bošáci nachádzalo 10 mlynov a píla.

Literatúra o obci: 

OCHODNICKÝ, D. a DZURÁK, P.: Bošácka dolina. Obecný úrad a Miestny odbor Matice Slovenskej v Bošáci. 1994.

BRADÁČ, D.: Bošácka dolina na historickej fotografii. Obec Bošáca. 2013. 176 s., ISBN 978-80-971440-8-1

Prírodné podmienky:

Do katastrálneho územia obce zasahuje chránená krajinná oblasť Biele Karpaty, vyhlásená v roku 1979 na ploche 715 km². V oblasti sa vyskytuje väčší počet chránených rastlín a živočíchov.

Ubytovanie: -

Stravovanie: -

Pamiatky: (zdroj: www.bosaca.eu)

Barokový katolícky kostol  Nanebovzatia Panny Márie. Pri vstupe do obce sa nachádza kostol z roku 1733, s klasicistickou úpravou z roku 1789. Už predtým stál v Bošáci údajne drevený kláštor s kaplnkou, ktorý bol roku 1691 v rozvalinách. Podľa prastarej tradície od 11. do 16. storočia patril benediktínom, neskôr bosím augustiánom, od čoho pochádza názov obce – bosí mnísi – bosáci. Údajne tu istý čas prebýval pustovník Sv. Svorad, ktorý neskôr žil na Skalke pri Trenčíne. Kostol bol vybudovaný v rokoch 1729–1733 v neskorobarokovom slohu. Kostol je jednoloďový, so svätyňou trojbokého záveru a predstavenou vežou. Veža má helmovité zastrešenie s nadstavenou laternou. V lodi kostola sú vsadené piliere, ktoré vytvárajú priestory pre kaplnky. Hlavný oltár nie je pôvodný. Pôvodný oltár namaľoval nitriansky maliar Pauer. Dnešný oltár je tirolská drevorezba z roku 1928. Hlavný výjav symbolizuje Nanebovzatie Panny Márie, po stranách sú sochy Sv. Augustína a Sv. Mikuláša a na všetko z vrcholu oltára dohliada Pán Boh. Maliarsku výzdobu stropu urobil roku 1906 slovenský maliar Jozef Hanula. Maľba zachytáva štyri výjavy. Prvý výjav zachytáva najsvätejšiu Trojicu, druhý výjav skupinu svätcov – sv. Svorada a Benedikta, Vojtecha, Augustína, Cyrila a Metoda. Na treťom výjave je prvý uhorský kráľ - Sv. Štefana s manželkou Gizelou a deťmi – Ladislavom I., Imrichom, Alžbetou a Margitou. Posledný výjav zobrazuje Pannu Mária s dieťaťom. Zvony vo zvonici boli zhotovené v roku 1737, tri najväčšie zvony však boli počas I. svetovej vojny zhabané pre vojenské účely. Od roku 1778 je kostol farským, keď sa sem presťahovala farnosť z Hauzíc. Priľahlá fara bola postavená v roku 1776.

V obci sa nachádza múzeum skanzenového typu. Je to pôvodný sedliacky dom s príslušenstvom, vybavený pôvodným náradím, nábytkom a ostatným vybavením. Nachádzajú sa tu aj typické bošácke kroje.

Sídlisko z doby železnej - Lužickosliezke sídlisko sa nachádza 1 km západne od obce. Z tohto obdobia pochádza aj popolnicové pohrebisko, ktorého súčasťou boli pravdepodobne aj mohyly. Našli sa tam ihlice a iné predmety z bronzu. Našli sa tu aj hladené kamenné nástroje a črepy patriace kostolansko-bošáckej keramike zo sklonku mladšej doby kamennej.

Historické fotografie:

Video:

Virtuálne prehliadky:

ďalšie virtuálne prehliadky nájdete na VirtualTravel.sk