História:
Prvá písomná zmienka o obci
Višňové sa podľa profesora B. Varsíka uvádza v súvislosti
s Čachtickým hradom. Je to darovacia listina kráľa Žigmunda,
ktorou dňa 7. marca 1392 daroval šľachticovi poľského pôvodu
Ctiborovi zo Ctiboríc hrad Čachtice spolu s okolitými obcami
a osadami. Medzi nimi je uvedená aj obec Višňové pod názvom Wath. V
Monografii Nitrianskej župy sa ako prvá historická zmienka
o obci uvádza rok 1414 pod názvom Wadovich. Neskoršie názvy sú
poznačené ako Wadowych, Wagyouch a v 16. storočí ako Wadocz.
V ďalších obdobiach sa názov obce vyvíjal: rok 1773 – Vagyocz,
Wagyowetz, Vagyovcze; rok 1786 – Wagyócz; rok 1808 – Vagyócz,
Wadowce; rok 1863 – 1913 – Vagyóc; od roku 1920 – Vaďovce.
Výraznejšie osídľovanie územia
nášho kraja sa predpokladá na konci 16. a 17. storočia po
tureckých vpádoch na Považie. Obyvateľstvo z južných oblastí
utekalo pred tureckým plienením na sever do hornatých oblastí
Slovenska. Mnohí z nich sa usadili aj tu natrvalo, čoho sú
doposiaľ používané mená južných Slovanov – Chorvátov ako
Petrovič, Pavlovič, Matušovič, Šimovič.
Po smrti Ctibora zo Ctiboríc
zdedil čachtické panstvo jeho syn Ctibor mladší. V roku 1424 až
1427 a v roku 1770 bola k rímsko-katolíckemu kostolu pristavená
veža. Po veľkom požiari v roku 1779 bola budova obnovená
a upravená do približne terajšieho stavu. Štátnym pamiatkovým
úradom v Bratislave bol tento barokový kostol vyhlásený za
chránenú kultúrnu pamiatku. V období náboženských nepokojov
a zmien bol kostol využívaný podľa toho, akého náboženského
vierovyznania bol čachtický zemepán. Tak sa stalo, že v rokoch
1579 až 1660 a neskoršie v rokoch 1705 až 1710 kostol slúžil pre
náboženské obrady evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
V období protireformácie patril opäť rímsko-katolíckej cirkvi,
ktorá ho používa pre svoje obrady do posiaľ.
V období nástupu fašizmu na území
obce Višňové nedochádzalo k otvoreným konfliktom medzi
príslušníkmi odboja a vládnucou mocou. Šestnásť občanov obce sa
priamo zúčastnilo odboja. Z nich šiesti bojovali na lubinských
kopaniciach v skupine Miloša Uhra. Viacerí občania pomáhali
partizánom pri zaobstarávaní liekov a potravín. V ľudovom
protifašistickom vystúpení nášho národa padli dvaja občania
obce: 20-ročný Michal Hajtún a 32-ročný Milan Naď. Ich pamiatke
je venovaná pamätná tabuľa na budove miestneho kultúrneho domu.
V tom čase i z obce Višňové odvlečení do koncentračného tábora
občania židovskej národnosti – Jozefa Braun s manželkou, ktorí
tam aj zahynuli.
V rokoch 1941 – 1942 bola
uskutočnená elektrifikácia obce. Prvé verejné osvetlenie bolo
dobudované 5. marca 1942 a približne v tom čase sa začali robiť
aj domové prípojky. Zo začiatku to boli len veľmi úsporné svetlá
na 1–2 lampy.
Za posledných 50 rokov sa výrazne zmenil
výzor obce, občania postavili veľa pekných, moderných rodinných
domov a staršie poopravovali. V období rokov 1950-1980 boli
svojpomocne postavené viaceré verejno-prospešné objekty ako
napríklad Budova obecného úradu s kultúrnym domom, budova
základnej školy, požiarna zbrojnica, dom smútku, športové
ihrisko so šatňami. Celkový vzhľad obce zmenili i asfaltové
cesty a regulácia potoka. K lepšej občianskej vybavenosti
prispelo aj vybudovanie obecného vodovodu.
|