|
Významné osobnosti:
ThDr. Alexander Rudnay (1760 –
1831) - kňaz, opát,
neskôr biskup, zaslúžil sa o budovanie Ostrihomu, pomáhal
chudobným ľuďom, Považany sú rodiskom
|
|
História:
Obec Považany vznikla zlúčením
troch obcí - Mošovce, Svätý Kríž a Vieska.
Svätý Kríž,
lokalita na pravom behu Váhu v blízkosti Nového Mesta nad Váhom,
patrila do Nitrianskej stolice. Vznik lokality sa datuje do 12.
storočia. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine datovanej
6. októbra 1297. V nej nitrianska kapitula potvrdila, že
Mikuláš, syn Jakuba, zemana zo Svätého Kríža (Kereztwr),
odpredal za 64 mariek usadlosť Svätý Kríž so všetkými úžitkami
a príslušenstvom a odovzdal do trvalej držby svokrovi Athlykovi,
synovi Othu, jeho dedičom a ich nástupcom. Starý názov Kereztwr
sa nachádza v listine z roku 1357 a aj v portálnom súpise z roku
1452. Vtedajší kostol postavili v polovici 13. storočia
pravdepodobne nemeckí križiaci, ktorí dostali donáciu na Veľké
Kostoľany, Žlkovce a Zelenice. Fara odvádzala roku 1332 pápežský
desiatok. Patrocinium kostola bolo Povýšenie sv. kríža. Farárom
v rokoch 1332 až 1337 bol Aegidius. Podľa portálneho súpisu
z roku 1533 patril Svätý Kríž zemanom Svätokrížskym. Podľa
cirkevnej vizitácie z roku 1560 zemepánom lokality bol
Szentpéteri. V tom čase bol kostol a pri ňom sa nachádzajúci
cintorín v dezolátnom stave. V roku 1598 bolo v dedine deväť
zemianskych domov, v roku 1600 osem, 1601 desať a v roku 1603
šesť domov. V roku 1715 mala sedem želiarskych domácností
a v roku 1753 dvadsaťsedem rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov
a 319 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 54 a počet
obyvateľov na 380. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva
zaoberalo košikárstvom.
Mošovce -
Najstarší záznam o Mošovciach je
v listine Bélu IV. z 18. marca 1263, ktorou udeľuje kláštoru na
Panónskom vrchu výmenou za svoje majetky pri Köszegu Nové Mesto
nad Váhom a majetky na okolí. Pri vymedzení tohto majetku sa
uvádza, že hraničí popri Váhu s obcou Mošovce, v miestach, kde
je háj Lusuch a cesta, ktorá vedie až k nejakej
hruške a odtiaľ k čachtickým viniciam. Obec patrila viacerým
zemanom. V roku 1715 mala 6 poddanských a 13 želiarskych
domácností, v roku 1753 tu žilo 28 rodín. V roku 1787 tu bolo 38
domov a 263 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 76
a počet obyvateľov na 528. Zaoberali sa roľníctvom, čipkárstvom
a výšivkárstvom.
Vieska -
Obec sa spomína v roku 1368.
Patrila ku kráľovským majetkom, neskôr panstvu Tematín, potom
viacerým zemanom. Ako aj v ostatných obciach i vo Vieske narobil
Váh často mnoho škôd. Najväčšej povodni v roku 1813 padlo za
obeť viacero domov. V roku 1753 tu žilo 17 poddanských rodín,
v roku 1787 mala 12 domov a 110 obyvateľov, v roku 1828 poklesol
počet domov na 10 a znížil sa aj počet obyvateľov na 67. Na Váhu
pracovali do roku 1904 tri mlyny. Obyvatelia sa zaoberali
poľnohospodárstvom.
|
|
Literatúra o
obci:
JAMBOROVÁ, D. a kol.: Považany
(včera - dnes – zajtra). Partizánske: EXPRESPRINT, 2000. 62 s.
ISBN 80-967330-8-7.
KUBICA, O.,
ČERNOCHOVÁ, A.:
Klenotnica Považian (príbehy zo Svätého Kríža nad Váhom,
Mošoviec a Viesky). Nové Mesto nad Váhom: MO Matice slovenskej,
2000. 131 s. ISBN 80-968454-1-1.
|
|
Pamiatky:
Rímsko-katolícky kostol Povýšenia
sv. Kríža je empírový
bol postavený v roku 1830 na mieste starého kostola, spomínaného
v rokoch 1297 a 1560. Kostol dal postaviť kardinál Alexander
Rudnay. Jeho súčasťou je i krypta, do ktorej pochovávali iba
členov rodiny Rudnayovej. Maľby kostola, ktorých autorom je F.
Basler, pochádzajú z roku 1859. V roku 1943 nástenné maľby
doplnili F. Pap a E. Petrikovič z Piešťan.
|
