Zaujímavosti:

Čachtice sú známe históriou smutne preslávenej zločinmi majiteľky Čachtického hradu - Alžbety Báthoryovej, s významným, dejinným krokom

Hrad Čachtice - Malinovského 769, Čachtice 916 21, 032/778 71 02

Čachtické katakomby

Múzeá a pamätné izby: (zdroj: Stratégia rozvoja cestovného ruchu v NMnV s napojením na okolitý región)

Múzeum Čachtice zachytáva nielen dejinné udalosti, ale návštevníkovi približuje aj bohaté kultúrne tradície a ľudovú kultúru mestečka. Expozícia predstavuje kolekciu historických zbraní, dobových dokumentov, odevných súčiastok a šperkov, súbor portrétov príslušníkov miestnych šľachtických a zemianskych rodov, exponáty nájdené pri historicko–archeologickom výskume objektov a pri rekonštrukčných prácach. Nachádza sa tu písomný a obrazový materiál o literárnom spolku Tatrín, ktorý mal v auguste v roku 1847 v Čachticiach zhromaždenie. Jeho účastníci sa prihlásili k novému spisovnému jazyku, čím urobili významný krok k zjednoteniu slovenského národného hnutia. Najpríťažlivejšou expozíciou je časť venovaná, už vyššie spomínanej masovej vrahyni Alžbete Báthoryovej. Tá bývala v kaštieli do roku 1610, kedy tu bola pristihnutá pri čine a následne uväznená na Čachtickom hrade.

Kontakt: Draškovičovský kaštieľ, 916 21 Čachtice, 032/778 74 85, office@muzeumtn.sk, www.muzeumtn.sk/expozicie/draskovicovsky-kastiel.html, otvorené máj - október (utorok - sobota 09:00 - 17:00)

Kultúra:

- Čachtické hody – august

- Májové dni

- Výstavky fotografických a výtvarných prác, ovocia, zeleniny, ručných prác

- Spomienkové slávnosti k výročiam IV. Sednice Tatrína

- Sami-sebe – vlastný hudobno-zábavný program

- Obecná knižnica

Šport:

- Obecný futbalový klub Čachtice – OFK Čachtice - http://ofk.cachtice.sk

- TJ Sokol - usporadúva cestné cyklistické preteky – Čachtický cyklookruh Tatrín

Významné osobnosti: (zdroj: Vladimír Ammer, www.cachtice.sk)

Narodili sa tu:

Rudolf Čavojský (1901 – 1983) - ochotník a politik, poslanec pražského parlamentu za HSĽS, neskôr poslanec Slovenského snemu

Rudolf Strechaj (1914 – 1962) - ochotník a politik, účastník SNP, člen povstaleckej SNR, neskôr poslanec NZ a SNR, podpredseda vlády a predseda Zboru povereníkov

RNDr. Eduard Šimo, CSc. (1923 - ) - hydrológ – 1949-1953 pracovník dnešného Geografického ústavu SAV, od roku 1954 Ústavu hydrológie a hydrauliky SAV. Autor vyše 30 vedeckých a odborných štúdií – vyznamenaný Čestnou plaketou A. Stodolu za zásluhy v technických vedách (1973).

Prof. Ing. František Slanina, CSc. (1931 – 2003) – námestník ministra všeobecného strojárenstva ČSFR – vysokoškolský profesor – generálny riaditeľ VÚMA – predseda predstavenstva VÚMA v Novom Meste

Prof. Karol Ondreička (1944 – 2003) - absolvent Pedagogickej fakulty VŠP v Nitre a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave – akademický maliar a pedagóg na VŠVU a UK v Bratislave

Narodili i zomreli:

JUDr. Ľudovít Jesenský (1867 – 1953) - hlavný konzul vo Švajčiarsku a v USA,

Jozef Masarik (1893 – 1948) - notár, publicista a významný poľnohospodársky odborník, založil prvé okresné múzeum v Čachticiach

Eugen Blau (1904 – 1972) - roľník a obchodník – spoluzakladateľ Štefánikovho divadelného krúžku (1928) a ochotnícky herec – člen ilegálnej protifašistickej skupiny

V obci pôsobili:

Jozef Urbanovský (1793 – 1865) - v rokoch 1833 – 1855 farár, národohospodár, významný národný buditeľ a iniciátor IV. sednice literárneho spolku Tatrín

Dominik Štubňa Zámostský - v rokoch 1946–1947 učiteľ, školský inšpektor, významný básnik a spisovateľ

História:

Bohaté archeologické nálezy svedčia o tom, že v tejto lokalite existovali ideálne podmienky pre život človeka už 30 tisíc rokov pred n. l. Ďalšie nálezy pochádzajú z neolitu, lužickej kultúry halštatu, doby rímskej i slovanskej. Prvá písomná zmienka o čachtickom panstve je uvedená v listine Belu IV z roku 1248, kde vystupuje pod názvom terra Čekče – územie čachtického hradu. Avšak prvá písomná zmienka o samostatnej obci pochádza až z roku 1263. V tom čase patrila k Nitrianskemu vojvodstvu. V roku 1437 kráľ Žigmund oslobodil obec od platenia daní a tridsiatkov a túto výsadu postupne potvrdili v roku 1458 kráľ Matej I, v roku 1514 Ladislav II a v roku  1533 Ferdinand I. Trhové právo dostali Čachtice od kráľa Ladislava II. v roku 1510, a mohli vydržiavať jeden jarmok ročne. Neskôr bol ich počet zvýšený na sedem. V roku 1599 Čachtice spustošili Turci, a v roku 1605 vpád Moravanov. V 17. storočí mala obec početnejšiu osadu habánov, ktorí založili hrnčiarske remeslo a mlyn. Okrem remesiel sa obyvateľstvo venovalo poľnohospodárstvu, vinohradníctvu a obchodu. V roku 1753 tu boli 4 pivovary, ktoré patrili panstvu. Historickou udalosťou, ktorá práve v Čachticiach pohla dejinami slovenského národa, bolo stretnutie poslednej IV. sednice literárneho spolku Tatrín dňa 10. augusta 1847 sa na miestnej fare, na ktorom bolo schválené uzákonenie spisovnej slovenčiny v duchu štúrovskej reformy. Obec je taktiež preslávená vďaka krvavej histórii Alžbety Báthoryovej, majiteľky čachtického hradu v rokoch 1604-1613.

Literatúra o obci:

Ammer, V.: Čachtice. Bratislava : Alfa-press , 1997, 439 s. ISBN 80-88811-61-9

Prírodné podmienky:

Do katastrálneho územia obce zasahuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, vyhlásená v roku 1976. V katastri obce sa taktiež nachádza národná prírodná rezervácia Čachtický hradný vrch. Vyhlásená bola v roku 1964 na ploche 13,7 ha na ochranu skalnej lesostepi so vzácnou flórou a faunou, najmä hmyzom. Prírodná rezervácia Plešivec, vyhlásená v roku 1976, je zameraná na ochranu skalnej lesostepi. Prírodná pamiatka Brezové porasty Dubovej bola vyhlásená v roku 1983.

V Čachtickom krase sa nachádza 12 jaskýň, z nich najznámejšia je Čachtická jaskyňa. Do prvého dómu jaskyne bádatelia prenikli dňa 10. augusta 1956 a nazvali ho Dóm objaviteľov. Postupne objavili asi 1300 metrov chodieb. Priestory jaskyne majú prekrásnu kvapľovou výzdobou. Kvaple sú biele a rôznych odtieňov hnedej a červenej farby. Niektoré majú modrastý odtieň. Fantastickú výzdobu má priestor s názvom Veľká kaplnka. V súčasnosti presahuje celková dĺžka jaskyne 3000 metrov. Jaskyňa nie je vhodná na sprístupnenie, jej prehliadka je značne náročná. Za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1964.

Ubytovanie:

Ubytovanie pri kostole, www.cachtice.net, Malinovského 885, 0904 966 647

Ubytovanie u Kamila, www.ubytovaniecachtice.sk, 0903 204 411

Stravovanie:

Pizzeria BATHORY - 0903 813 260

Reštaurácia u Čachtickej Panej - Malinovského 247, Čachtice 916 21, 032/778 74 46

Reštaurácia - FULL BELLY - Malinovského 885, 916 21 Čachtice

Pamiatky: (zdroj: cachtice.sk)

Čachtický hrad sa nachádza medzi obcami Čachtice a Višňové. Staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Huntpoznanovcov, Bíňskej vetvy. Výstavba najstaršieho jadra sa uskutočnila medzi rokmi 1263-1276. hrad sa prvýkrát spomína v roku 1276, keď ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác ubránili pred nájazdom českého kráľa Otakara II. V období vlastníctva Michalom Orságom de Guth bola na hrade dobudovaná trojpodlažná kaplnka, z ktorej drevený chór je umiestnený v gotickej kaplnke svätého Antona. Posledné prístavby uskutočnili Orgszágovci. Po roku 1604 zdedila, po smrti manžela, hradné panstvo Alžbeta Báthoryová, ktorá tu bola za zločiny proti ľudskosti na príkaz Palatína Turzu (Thurzo) v roku 1610 uväznená. V roku 1708 bol hrad vypálený vojskami Františka Rákócziho. Odvtedy pustol a dnes je zrúcaninou, z ktorej je nádherný výhľad na okolie.

Baroková Golgota z roku 1620 je umelecké dielo talianskych majstrov. Dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej, ako prosbu o odpustenie hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných dievčat.

Baroková socha Sv. Floriána. Sochu dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby. Socha bola nedávno zreštaurovaná a vrátená na pôvodné miesto. Sv. Florián patrón hasičov mal obec ochraňovať od požiarov.

Barokový Mariánsky stĺp na námestí z roku 1742. V prvej polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly – voda a oheň. V súvislosti s mariánskym stĺpom to boli požiare. V priebehu deviatich rokov bolo 30 ničivých požiarov. Tak 15.04.1723 pri veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený, modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub – putovať každoročne do Šaštína a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie častých požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text (chronostikon). V preklade: „Ku cit hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci za deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí“. Mariánsky stĺp je vzácna baroková pamiatka.

Božia muka pri cintoríne stála už v roku 1679, keď vypukol mor – pestis, na ktorý zomrelo 89 ľudí. Tu ich pochovali oproti želovianskemu cintorínu. Pri prestavbe cesty tu našli hroby.

Barokový kostol sv. Ladislava. Vedľa stojaci pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo 7 oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má 4 podlažia. V roku 1756 v nej bolo 6 zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala 4 a v súčasnosti je vo veži 5 zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov. Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strieľňami. Iste dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes – 1496, Medzihorská brána bola renovovaná 1594. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.

Gotická kaplnka. Pozornosť návštevníkov upúta na briežku stojaca kamenná pevnosť s kaplnkou a kostolom. Najstaršia stavba je gotická kaplnka sv. Antona zo začiatku 14.storočia. Vidno však na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z veľkomoravského obdobia. Má malú svätyňu (presbytérium) so šiestimi rebrami, ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva oblôčiky. Loď je obdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Povalu tvorí valená klenba so štukovou výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, prevezený sem z hradnej kaplnky. V hrobe pod kaplnkou je 34 rakví kňazov a ďalších osobností mestečka. Zvonku nad vchodom je gotický štvorlístkový oblôčik a na štíte kamenný kríž.

Kaštieľ Nádašdyovcov nazývaný cisársky, mal po uskutočnenej prístavbe jedného krídla pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645. Kaštieľ mal 46 miestností – dve veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, dve jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čeľaď a sklady. V kaštieli bolo päť pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová (Bathory) so svojím manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. (1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát. Časť prenajal Révaiovcom (Révay) a Draškovičovcom. Neskôr (1695) kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdödimu (Erdödy). Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a bašty, ktorý tvoril ohradu.

Kaštieľ Orságovcov stál zhruba na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Z kaštieľa zostal len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múra sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov – Ladislav Ország – bol veľký milovník vinohradníctva. O jeho vzťahu k vínu svedčil i pnúci vinič vytesaný do kamenných rámov okien a dvier kaštieľa. Jeden takýto kameň je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti (vpravo nad schodmi). O kaštieli s tiež hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných. Opis budovy sa nezachoval.

Katakomby – pivnice. V náučných slovníkoch a bibliografiách vydaných v uplynulých storočiach v rôznych jazykoch, Čachtice sú uvádzané ako mestečko, či veľká obec poľnohospodárskeho charakteru, s právom poriadať výkladné a dobytčie jarmoky. Zhodne sa zmieňujú o vynikajúcich vinohradníckych pivniciach, akých široko ďaleko nevidieť. Je zaujímavé, že za niektorými kamennými lisovňami a pivnicami nachádzali sa chodby – katakomby (zaužívaný výraz v Čachticiach), ktoré mali vlastnosť tajných priestorov a slúžili ako úkryty pre ľudí a iste aj ich majetky, či náboženské ciele. Najrozsiahlejšie boli priestory Na doline pod záhradou Nádašdyovcov. Vykopané do žltej hliny – spraše, s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Podobné sú známe na Zádvorí grófa Revaja (Revay) rodín Jesenskej a Slíšovej (neskôr Konopovej – Urbanovej). Tieto priestory neboli nikdy štátom chránené, boli aj sú v rukách súkromných vlastníkov, ktorí sa v niektorých prípadoch „postarali“ o ich znehodnotenie. Dnes o nich hovoríme ako o bývalých pamiatkach, pretože sú na mnohých miestach vrátane vchodov zasypané a nebezpečné pre návštevníka. Len vínne pivnice boli najmä na hlavnej ulici od Ulice osloboditeľov po kostol, v Kúrii, Revolučnej ulici, na Zádvorí, v Medzihorskej a na dnešnej Ulici Jozefa Urbanovského. Boli vynikajúce na uskladnenie vína, niekedy aj poľnohospodárskych produktov (zemiakov, repy) – kamenné s primeranou vlhkosťou a vynikajúcim vetraním. Na základe poznania a literatúry o nich bližšie pojednáva Vladimír Ammer v bibliografii Čachtice.

Kúria Drugetovcov je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej (Nadasdy). Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrášiovcov (Andrásy) a Jesenskovcov. Má tvar písmena U, nad vchodom je oblúkovitý portál s erbom Drugetovcov uprostred.

Renesančný kaštieľ - Západne od kostolnej pevnosti dal postaviť 1668 chorvátsky bán Mikuláš Draškovič. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách). Pristavili k nej dve krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode. V západnej časti pôvodnej budovy zriadil v roku 1708 biskup gróf Pavel Forgáč kaplnku, ktorú vysvätil 22. októbra 1708 Mikuláš Lipai (Lippay), novomestský prepošt „sub titulo Patronae Hungariae“. Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová, ktorá kaštieľ kúpila v roku 1851 od Mikuláša Forgáča (Forgách). Budovu prenajímali nemajetným občanom a postupne sa dostala do dezolátneho stavu. V roku 1945-1958 bola budova z prostriedkov štátu opravená. Dve krídla postavené Forgáčovcami boli odstránené, oltárny kameň, ktorý bol pohodený v bývalej kaplnke, je osadený v stene pod bránou vľavo. Po roku 1989 sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea. Od roku 1960 je v časti budovy na poschodí umiestnené múzeum histórie Čachtíc a Tatrína.

Rímskokatolícka fara stojí v blízkosti kostola na starobylých základoch. Pôvodne bola prízemná. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť kaplnku a hospodárske budovy. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskutočnilo sa tu dňa 10. augusta 1847 pamätné štvrté zasadnutie Tatrína. Na podnet Miestnej organizácie Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s okresnými orgánmi s obcou Čachtice odhalili 6. augusta 1933 na budove pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto významnú udalosť. Jej autorom je M. Kraus z Nového Mesta nad Váhom. Z príležitosti 150. osláv Tatrína bola pod farou na námestí umiestnená nová pamätná tabuľa.

Tatrín - Po stáročiach nádejí a neúspechov sa na Slovensku začali od roku 1836 národné boje, keď namiesto latinčiny zaviedla vládnuca vrstva v Uhorsku ako úradnú reč maďarčinu. Zavládla všade - v úradoch, školách, v kostoloch. Proti tomuto útlaku vystupovali hŕstky slovenskej inteligencie. Bola tu však nejednotnosť v používaní jazyka. Katolícka vrstva národa pridržala sa bernolákovskej slovenčiny, evanjelici písali biblickou češtinou. A práve táto nejednotnosť Slovákov bola veľmi vhod vládnucim kruhom. Vzhľadom na veľkú zaostalosť Slovenska, ktoré mala v rukách maďarská šľachta a s ňou aj slovenská, ale pomaďarčená, v slovenskom národnom hnutí celá ťarcha ležala na drobnej mestskej a dedinskej buržoázii a inteligencii pochádzajúcej z ľudu. Vedúci činitelia vo vznikajúcich spolkoch práve pre veľkú zaostalosť ľudu začínali so základným vzdelávacím, osvetovým a výchovným pôsobením...

Zvonica – umieráčik. Z 18. storočia stojí v blízkosti západnej strany kostolnej pevnosti nad cestou. Hlas jej zvona bolo počuť v čase moru, cholery, požiarov a iných nešťastí.

Turistika:

Video:

Virtuálne prehliadky: