Beckovský hrad je vďaka výhodnej polohe obľúbenou
turistickou atrakciou, otvorený takmer celoročne,
zrekonštruovaný v rokoch 2010-2011 - Beckov 180, OÚ Beckov 916 38,
032/777 71 25 (viac
o hrade)
Beckovská jaskyňa -
Ide
o prírodnú pamiatku objavená v roku 1983. Má prekrásnu
rôznofarebnú krasovú výzdobu po celom priestore jaskyne.
Zvláštnosťou je bohatý výskyt priezračných kryštálov. Doposiaľ
dosahuje dĺžku asi 150 metrov a hĺbku 70 metrov. Najväčší dóm s
rozmermi 25 x 17 x 6 metrov bol pomenovaný na počesť
priekopníkov slovenského jaskyniarstva na Majkov dóm. Jaskyňa
nie je verejnosti prístupná.
Ladislav Mednyanský
(1852–1919) - autor cestopisu Malebná cesta dolu Váhom, v
Beckove prežil celé detstvo, maliar
Štefan Pilárik (1615–1693) - evanjelický kňaz a spisovateľ,
vyučoval na miestnej škole (1652 - 1660)
Ján Ambro (1827–1890) – lekár
Hugolín
Gavlovič (1712–1787) – básnik
Martin
Medňanský (1840–1899) - básnik a prekladateľ
Karol
Bórik (1820–1896) - kapitán slov. dobrovoľníkov v rokoch 1848 –
1849
História:
Archeologické nálezy z Beckova pochádzajú z lužickej kultúry z
mladšej doby bronzovej.
Prvá písomná zmienka o Beckove pochádza z roku 1208, kde
vystupuje pod menom Blundix. Podľa listiny kráľa Bela IV z roku
1258 sa stal Beckov kráľovským mestom. História obce je úzko
spätá s históriou hradu. V rokoch 1691 až 1950 tu bol
františkánsky kláštor. V obci sa nachádzala tehelňa a v 19.
storočí 5 páleníc. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom,
chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Prekvitalo
remeselníctvo, najmä súkenníctvo. Koncom 19. storočia ustrnul
vývoj mestečka.
Literatúra o
obci:
KARLÍK,
Jozef: Beckov 1. Dejiny obce do roku 1918. Nové Mesto
nad Váhom: WillArt, 2006.
Prírodnépodmienky:
Prírodnú
pamiatku Beckovské hradné bralo, vyhlásenú v roku 1963,
tvorí 60 metrov vysoký zvyšok vápencovej kryhy so zrúcaninami
hradu. V prírodnej rezervácii Sychrov, vyhlásenej v roku 1984,
sa vyskytuje vzácny hlaváčik jarný.
Na
katastrálnom území obce sa nachádzajú ďalšie prírodné skvosty:
20 metrov vysoká Skalka – prírodná pamiatka vyhlásená
v roku 1983, dva chránené stromy - mohutné lipy malolisté
v Župnom sirotinci a vzácny lipový sad - chránený areál
vyhlásený v roku 1983.
Prírodná
rezervácia Beckovské Skalice bola vyhlásená roku 2002 na rozlohe
29,5 ha. Toto územie má veľmi cennú vegetáciu. Pôvodne
teplomilné dubiny (hlavne dub plstnantý) sa zachovali na
najvyššej časti Skalíc. Veľká časťúzemia
však
bola odlesnená,
preto tu prevažujú
extenzívne
pasienky. V strednej časti nachádzame aj v súčasnosti ornú pôdu.
Ostatné bývalé terasové políčka boli zatrávnené a dnes
predstavujú vhodné stanovište pre populácie orchideovitých
rastlín - vstavačov. K vzácnym druhom flóry patria aj hlaváčik
jarný, horec krížatý, ľan chlpatý a ľan rakúsky.
Beckovský hrad - Hrad
sa vypína na strmom skalnom brale, nad obcou Beckov v nadmorskej
výške 245 m n. m.. V 13. storočí patril Matúšovi Čákovi
Trenčianskemu. Na prelome 14. a 15. storočia ho vlastnila rodina
Ctiborovcov. Po nich bol hrad majetkom Bánffyovcov, ktorí
gotický hrad dali prestavať na renesančné sídlo. Vylepšili a
vybudovali aj jeho opevnenie, preto hrad nedobili ani Turci. Po
vymretí rodu Bánffyovcov sa hrad stal majetkom viacerých
šľachtických rodín. V roku 1729 hrad vyhorel a začal pustnúť.
Kostol
sv. Jozefa Pestúna je
ranobaroková stavba. Hlavný oltár sv. Jozefa Pestúna je z konca
17. storočia, predstavuje Svätú rodinu v strede a po stranách sú
sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho. Hlavný
oltár je umiestnený pod chórovým oratóriom. V kostole sú ďalšie
barokové bočné oltáre z r. 1696: oltár Ukrižovania, oltár sv.
Joachima a oltár sv. Františka z Assisi, oltár Sedembolestnej
Panny Márie a oltár sv. Anny. Najvýznamnejšou pamiatkou kostola
je kazateľnica z 17. storočia. V kostole sú dva zvony - malý z
roku 1734, veľký z roku 1790.
Evanjelický kostol bol
založený v r. 1545. Bohoslužby sa konávali v katolíckom farskom
kostole až do roku 1644, keď kostol museli vrátiť katolíckej
cirkvi. V rokoch 1647-1661 sa evanjelikom opäť vrátil farský
kostol. Kostol bol vysvätený v roku 1792. Pôvodná fara je v
múroch dnešnej fary, ktorá sa prestavovala v rokoch 1866 - 1936.
Zvonica bola postavená v roku 1890 na Hôrke za farou. Dnešné
zvony sú oceľové a z roku 1919. Novú faru vysvätili 13. októbra
1929. Kostol viackrát prestavovali. Do konca roka 1943 ho
rozobrali a do dvoch rokov prebudovali. Kostol dostal hranolovú
vežu, nové vysoké okná a nové zariadenie interiéru. Ďalšia
oprava kostola sa konala po búrke v r. 1969.
Kostol
sv. Štefana kráľa -
Významnou kultúrno-historickou pamiatkou obce je gotický
katolícky kostol sv. Štefana kráľa z roku 1424. Postavený je na
mieste staršieho kostola. Veža bola pristavaná v roku 1770.
V kostole sa zachovala pôvodná renesančná kamenná dlážka.
V pristavanej bočnej kaplnke kostola sa nachádza barokový oltár
Piety so 14 sochami svätcov.
Mestské
hradby - boli
vybudované po udelení trnavského mestského práva. Hradby sú
pomerne vysoké a mohutné. Vstup do mesta bol umožňovaný zo
severu a z východu dvoma bránami. Na severnej a juhozápadnej
strane stáli dve kamenné veže. Toto opevnenie sa považuje za typ
gotickej formy mestského pevnostného staviteľstva.
Kúria
Ambrovcov – Bola
postavená v polovici 17. storočia. Jej východnú časť tvorí
opevňovací
gotický
múr
so strieľňami. Dvojpodlažnú
budovu stavebne upravili v 18., 19. a 20. storočí. Má
obdĺžnikový pôdorys, podpivničený valenými klenbami, zaklenutý
na stredný pilier. V interiéri je renesančný krb s erbom
Medňanských z roku 1648. V 18. storočí pristavili ku kúrii
prízemný hospodársky objekt. Posledným majiteľom bol Zoltán
Ambro. V súčasnosti je v budove stála expozícia dejín Beckova.
Turistika:
V bezprostrednej blízkosti obce Beckov je možnosť
spoznať a prejsť 3 náučné chodníky dosahujúce výšku 190, 371 a 325
m.n.m. Všetky 3 vychádzajú z námestia. Najkratší, najmenej náročný a schodný v
každom ročnom období je červeno značkovaný. Umožňuje v dĺžke 800 metrov
obzrieť si hrad zo všetkých
svetových strán. Ideálne je začať od vstupného
panelu doľava
popri CHPV Dve lipy. Na prvej zastávke sa návštevník oboznámi s geológiou a
geomorfológiou najbližšieho okolia. Naspäťvedie cesta popri židovskom cintoríne do
stredu obce, kde sa nachádza druhá zastávka priamo v CHA Lipový sad. Panel
upozorňuje na chránené lipy Beckova. Stredný náučný chodník Sychrov má dĺžku
4300 metrov. Je žlto značkovaný, najpríťažlivejší
v apríli
až
júni,
keď
v PR Sychrov kvitne hlaváčik jarný. Prvá zastávka informuje o miestnych lesoch a
poľovnej zveri. Poskytuje pekné výhľady do údolia Váhu. Návrat je po zelenej
značke. Tretí chodník Lipky - Beckovské Skalice je červeno značený a má
dĺžku 5500 metrov. Od vstupného panelu vedie jeho trasa popri CHA Lipový sad k
rodnému domu Dionýza Štúra. Od tejto zastávky je trasa zhodná s turistickou
trasou (modrá značka), z ktorej odbočí na kótu Lipky, kde je druhá zastávka.
Panel stojaci na mieste s najkrajším výhľadom na široké okolie, opisuje
najvýznamnejšie okolité horstvá. Ďalšie dve zastávky sú v rezervácii Beckovské
Skalice. Panel načrtáva obraz tunajšej flóre a faune.
Z
Beckova ide žlto značkovaný chodník popri Váhu, ktorý vedie na Zelenú vodu. Z
obce vychádza i zeleno značený chodník do Považského Inovca. Po ňom prídeme za
3,5 hodiny do Selca a za 5 a 3/4 hodiny na hlavný hrebeň pod vrcholom Inovca.
Obe spomínané značky sú súčasťou
medzinárodnej
trasy E-8. Z Beckova možno
ešte
prejsť po modrej značke
za 1,5 hodiny do Kálnice.
Územím obce prechádza Vážska cykloturistická magistrála a dve značené trasy
bežeckého lyžovania (modrá smerom z Beckova do Kálnice, zelená smerom z Beckova
do Selca).
Historické fotografie:
Video:
Virtuálne prehliadky:
Mapa:
Infraštruktúra:
-
Plyn: áno
-
Kanalizácia: nie
-
Vodovod: áno
-
Lekárne: 1
-
Knižnice: 1
-
Káblová televízia:
áno
-Internet:
áno
-
Pošta: 1
-
Hotely: 1
-
Telocvične: 1
Fotogaléria:
viac fotografií a informácií o hrade v časti
Hrady/Hrad Beckov